Príbehy

Znova som padol

S automatmi som chcel skoncovať už viackrát. Nepodarilo sa mi to. Keď sa mi však dlh vyšplhal už na milión, sľuboval som manželke, že s tým nadobro končím. Premohlo ma znechutenie z mojej závislosti. Herniam som sa vyhýbal, nechodil som do krčiem a cítil som sa dobre. Stále som bol na seba nahnevaný a bolo mi ľúto mojej manželky, ktorá môj problém s hraním psychicky nezvládala.

Po krátkom čase som si vyšiel s mojimi kamarátmi na pivo. Keďže v krčme boli aj automaty, bol som zvedavý, ako budem reagovať. Stále som sa pohyboval v priestoroch automatov, krčiem a alkoholu. Zvykol som si dávať nejaké to pivko, ale hre na automatoch som sa snažil vyhýbať. Napätie vo mne sa však stupňovalo. Aj nervozita a napätie, ktoré som cítil zo strany manželky, či sa k hre znova nevrátim.

Mali sme vo zvyku večer si volať, keď sme nemohli byť spolu. V jeden takýto večer, keď som sa vracal zo stretnutia s inými gamblermi, ktorí sa snažia abstinovať, sa počas nášho rozhovoru vo mne nervozita tak vystupňovala, že som bol rozhodnutý znova s hraním začať. Manželke som do telefónu začal klamať. Hľadal som výhovorky, aby som s ňou nemusel hovoriť. Moja hlava už bola pri automatoch. Sľúbil som jej, že sa jej ešte v ten večer ozvem. Nestalo sa tak. Vytočený a znechutený z telefonátu som sa pustil do hry na automatoch a ešte som popri tom aj pil. Keď mi manželka volala, už som jej to nezdvíhal. Hneď by totiž zistila, že už mám v sebe nejaký ten alkohol. Peniaze som samozrejme prehral a po ceste domov som si to celé znova vyčítal. Keď som sa ráno zobudil, bolo mi z tej celej situácie a najmä zo seba samého na zvracanie. K tomu som ešte musel volať manželke a znova jej klamať, prečo som jej už nevolal späť a sľúbiť jej, že jej to večer vynahradím. Znova som sa musel rozhodnúť s hraním prestať, priznať všetko pred mojimi priateľmi v klube abstinujúcich gamblerov, ospravedlniť sa manželke a začať odznova.

foto: ilustračné

STOP hazardu v Bratislave

Chcem podpísať petíciu